"Zvažovali sme obce v okolí Bratislavy hlavne čo sa týka dostupnosti
ľudí, ktorí by projekt obsluhovali, a prirodzene nám vyšla obec Blatná
na Ostrove," uviedol Demeč. V obci má SPP-D 300 odberných miest,
ktoré budú počas štyroch mesiacov pracovníci firmy kontrolovať. Kým sa
však začne do zemného plynu primiešavať vodík, musia ešte svoje
stanovisko k tejto zmene priložiť výrobcovia kotlov, plynových šporákov
či prietokových ohrievačov vody, ktoré obyvatelia obce používajú.
SPP-D si vybrala letné testovanie aj z dôvodu menšej spotreby plynu, a
tým aj menšej spotreby vodíka. Aby firma využila zelený vodík vyrobený z
obnoviteľných zdrojov energie, nakúpi certifikáty od holandského
výrobcu.
Do októbra 2025 plánuje SPP-D zabezpečiť možnosť pridávania piatich
percent vodíka do zemného plynu na celom území Slovenska a do roku 2030
by to malo byť až desať percent. Ide však iba o pripravenosť koncových
zariadení a potrubnej siete. Či bude dostatočné množstvo vodíka k
dispozícii, zatiaľ nie je jasné.
Ešte rýchlejšie by chcela svoju potrubnú sieť na pridávanie piatich
percent vodíka pripraviť spoločnosť eustream. Tá plánuje túto úlohu
zvládnuť do konca budúceho roka. Rastislav Zeleňák z eustreamu však
spresnil, že záleží na splnení termínov dodávok niektorých technológií.
Urýchlenie projektov na výrobu vodíka podporuje aj Európska únia. Už v
balíčku na zníženie emisií známom ako Fit for 55 rátala EÚ s výrobou
vodíka do roku 2030 v objeme 5,6 milióna ton. V marci predstavený
program na zníženie závislosti od ruského plynu REPower EÚ ráta so
zvýšením využitia vodíka o ďalších 15 miliónov ton, z ktorých by sa malo
desať miliónov ton doviezť z krajín mimo EÚ. Toto množstvo by malo
ušetriť od 25 do 50 miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne.
Slovensko by mohlo podľa akčného plánu k vodíkovej stratégii vyrábať v
roku 2030 okolo 50.000 ton vodíka. Ten by sa mal využiť najmä v
priemysle, doprave, ale aj v energetike.